Alexandre sú veľmi pekné vtáky – papagáje. Zháňal som klietku a našiel inzerát na predaj – veľká klietka + ručne kŕmený alex malý + vtáči strom+ nejaké vybavenie klietky za slušnú cenu, z dôvodu alergie na perie. Vtáči strom som potreboval pre alexandra veľkého, ktorého mám v byte, zvyknutého na ruku, kŕmenie z ruky a pod, počas jeho preletov a pustenia v izbe, nech má kde sedieť. Dohodli sme sa s predajkyňou a šiel som pre neho. Neskôr,nakoľko sa mi tento druh zapáčil, som dokúpil ďalších alexandrov.
Základné informácie:
Názov: Alexander malý (Ladniak malý)
Rozšírenie: Afrika, Ázia
potrava: semená, orechy, ovocie, zelenina
Farby: rôzne mutácie – lacewing, modrý, zelený, žltý, biely, šedý
Pohlavie: podľa DNA, v veku 2+ možno už spoznať podľa vyfarbenia
Charakteristika:
Alex, ktorého som kúpil, bol ručne kŕmeny, zvyknutý na ľudí aj na ruku. Pôvodnej majiteľke priletel aj na ruku. U mňa sa zatiaľ aklimatizuje, keď mu podložím ruku, sadne si na ňu, ale inak je ešte trochu plachý. Na moje prekvapenie je relatívne tichý, ani ho nepočujem, tichší ako andulka. Má rád maškrty typu piškóty a podobne. Na začiatku bol umiestnený vo voliére s rozmermi 2 x 0.7 x 2 m spolu s 4ks kakariky a 2ks andulky. Žiadne bitky či rozbroje som nezaznamenal, iba v prípade ak sa kakarik či andulka priblíži moc blízko, dá najavo že sa mu to nepáči a zaženie sa trochu dzobákom.
Neskôr boli presunutý do voliéry s rozmermi 300x170x200 prb, kde boli spolu s párom koriel a barabandov. Korely aj alexovia mi v pohode zahniezdili a odchovali. Všimol som si ale, že mladým korelám, a aj andulkám ktoré boli umiestnené v boxe vedľa oddeleným len jedným pletivom, že im chýba po pazúre. Nezistil som presný dôvod, ani či to robili alexovia, ale po ich predaji tento problém prestal.
Hniezdenie:
Zahniezdili mi vo voliére 300x170x200 prb, kde hniezdili aj spolu s korelami a spoločnosť im robili aj barabandy. Búdku mali s rozmermi podstavy prb. 30×30, výškou prb. 50cm.
Klady:
– dá sa ochočiť, môže byť “mazlík”
– pekný papagáj už z kategórie stredných
– možnosť mutácii – zelená prírodná, žltá, modrá, šedá, biela, lacewing…..
– pomerne nenáročné na chov
– relatívne nekonfliktné (mal som ich spolu s horskými, kakarikmi, žltého ručne krmeneho aj s korelami a andulkami), známy ich má s andulkami
– relatívne tiché (občas sa ale ozývajú škrekotom)
Zápory:
– relatívna hlučnosť (ich škrekot)
– náročnejšie na priestor – potrebujú denne prelet buď vo voliere alebo v dome/byte (ak sú mazlíci)
– vedia slušne štípať
– pohlavie sa dá určiť len podľa DNA, alebo až po 3 rokoch od vyliahnutia
– najlepšie chovať samostatne
– háklive na teplotu, odporúča sa chovať v zime v záletoch alebo v priestore kde teplota neklesá moc nízko
– pri mínusových teplotách im odmrzaju pazúre, nohy
– radi okusujú drevo
Kŕmenie
Podávam im zmes slnečnice, ovsa, prosa, lesknice, občas pridávam aj konope. Popritom dostávajú 1 až 2 krát týždenne ovocie a zeleninu – mrkva, mango, jabĺčko, arašidy, v sezóne aj – jahody, marhule, čerešne, slivky, hrozno, občas granátové jablko. Majú radi aj čerstvú trávu a zelinu zo záhrady. Obľubujú aj piškóty, či už klasické detské alebo tzv. piškóty pre papagájov, kupované na burzách.
Hniezdenie:
Pár alexov mi zahniezdil vo voliére prb. začiatkom apríla. Búdku mal s rozmermi podstavy prb 25×25 a výškou prb 45cm. Ako výstelku v búdke mali zmes hoblín a mulčovacej kôry. Táto zmes sa mi osvedčila aj u iných druhov. Spoločnosť vo voliére im robili korely a papagáje nádherné. Pár mi takto v pohode odchoval 3 mladé alexandre. Spolu s nimi hniezdili aj korely vo voliére. Po vyletení mladých koriel aj alexov som si ale všimol, že niektorým korelám chýbal pazúr na nohe. To isté aj andulkám ktoré boli vo vedľajšom boxe, ktorý ale nebol oddelený dvojitým pletivom. Na 100% povedať že to bolo kvôli alexom nemôžem, je to len domnienka.
Fotky: