Zebrička austrálska, malý vtáčik veľkostne podobný nášmu stehlíkovi. Medzi chovateľmi veľmi obľúbený vtáčik. Ideálny aj pre začinajúcich chovateľov.
Popis:
Ako je už v úvode uvedené, ide o obľúbený druh drobného vtáctva, ktorý je medzi chovateľmi rozšírený. V dnešnej dobe je už možné nájsť zebričky v viacerých mutáciach, nie len čo sa týka farby (prírodné, biele, straky, červenoprsé………..) ale aj čo sa týka veľkosti (prírodné menšie, výstavný typ – väčšie). Sú zastúpené na každej výstave exotického vtáctva, vo väčšom počte, kde sú aj bodované. Aj keď sú malé, sú dosť odolné a nie sú nijak náchylné a v chove nijak problémové.
Povaha:
Ide o znášanlivý druh, ktorý sa v pohode znáša s väčšími papagájmi (korely, andulky, neofémy, kakariky, horský a pod.). Tak isto sa dajú chovať skupinovo, viac párov spolu. Ale pri spoločnom chove pozor na priestor, z vlastnej skúsenosti môžem poradiť, že napríklad v klietke 1x1x1m sa pár kanárikov a pár zebričiek neznášal, buď útočil jeden druh alebo druhý druh. Vo veľkej voliére už v pohode bez problémov.
Hniezdenie/odchov:
Na odchov a hniezdenie im dávam košíky ako pre kanárikov alebo polootvorené búdk,, ktoré sa dajú kúpiť v na burze alebo cez internet. Zvyknem ich objednávať na stránke kanarikshop. Okrem hniezdenia, v nich aj spávajú. Zebrička vie zahniezdiť a odchovať mladé aj 3x za sezónu. Opäť, z vlastnej skúsenosti, s odchovmi problém nebol, keď sa vyliahli, väčšinou aj úspešne dochovajú. Ako materiál im na začiatok dám do búdky pelety, ale na zem im dávam trávu alebo kokosové vlákna. Zebričky si samy vyberú čo chcú a nanosia na hniezdo a vystavajú si to tam podľa seba.
Chov:
Zebričky sa dajú chovať v malých klietkach (1 pár) alebo aj vo väčších klietkach alebo voliérach skupinovo. Ako som už spomínal, sú znášanlivé, znesú sa aj s inými papagájmi prípadne inou drobotinou. Pokiaľ sa chovajú vo vonkajších voliérach, zvládajú aj naše zimné podmienky (západné Slovensko) bez potreby vykurovanej ubikácie. Stačí zakryť voliéru aby tam nefúkalo. Zaraďujú sa medzi odolnejšie drobné vtáctvo. Pokiaľ však nie sú vo veľkých voliéráah kde je možnosť preletu a priestoru, nenechávať ich vonku v zime.
Zebričky patria medzi tiché vtáctvo, počuť ich maximálne trochu „mekotať“, ale nič čo by niekomu mohlo vadiť. Samička a samec sa dajú rozoznať, je u nich pohlavný dimorfizmus. Samci majú pod krkom prúžky, niekedy sa to dá rozoznať aj podľa líca a prípadne pohľadom podľa veľkosti/tvaru.
Potrava:
Ako krmivo im podávam zmes pre drobné vtáctvo, hlavne proso/lesknicu a domiešavam ovos. Majú radi zeleninu (mrkvu) a nepohrdnú ani jabĺčkom.
Fotky:
