Podľa dostupnej literatúry ide o rozšírený druh v chovoch a aj medzi „mazlíčkarmi“. Osobne to potvrdiť neviem, na výstavach v SR/CZ som ho nevídaval, na burzách len veľmi sporadicky. Možno kvôli legislatíve a zákonom, že patrí do Cites A.
Z vlastnej skúsenosti viem k tomuto druhu papagája dať informácie len čo sa týka domáceho „mazlíčka“.
K tomuto druhu som sa dostal pomerne náhodou. Hľadal som ochočeného papagája, ručne dokŕmeného, mladého. A po naštudovaní informácií, som zavrhol Žaka kvôli jeho chúlostivej povahe na zmeny, zavrhol aj africké papagáje typu senegalec kvôli jeho upútaniu sa len na jednu osobu. Amazoniky bielobruché a čiernotemenné by boli voľba, ale tie zas nie sú úplne talentované na reč. Patagonec a podobne boli zavrhnutý kvôli hlučnosti. Na bazos.sk som v okolí našiel inzerát na amazonana oratrix magma (viac žltý), v dostupnej cene vďaka menšiemu hendikepu. Po príchode k chovateľovi, papagáj hneď pristál na mojej hlave. A bolo rozhodnuté 🙂
Popis:
Ak vám niekto povie, že tento papagáj nie je drevorubač, neverte mu 🙂 . Poradí si aj s hrubými drevenými dverami (osobná skúsenosť). Jeho dzobák musí testovať všetko na čo narazí, je to tzv. rodený ničiteľ. Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že pri troche nepozornosti sa hneď objavia diery na tričku ktoré je ožehlené a položené na kope hotového prádla. Drevené dvere doma by tiež vedeli povedať príbeh o jeho dzobáku. Ani deka či tapeta na stene nie je pri ňom v bezpečí. Drevené konáriky alebo haluze sú jeho hobby. Ak mu ich dodáte, vyzerá to pod ním ako v „drevárni“, triesky všade naokolo.
Vcelku rýchlo sa naučil sadať na ruku alebo plece. Ak vidí, že niečo jete, môžte sa spoľahnúť, ak je pustený, že príde k veľmi rýchlemu príletu na plece/ruku.
Podľa literatúry, vraj všeobecne, majú radi kúpeľ. Viem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, rozprašovač, spraviť kúpeľ a sám sa našuchorí a natiahne krídla, aby bol riadne osprchovaný.
Legislatíva:
Pozor, tento druh papagája patrí pod Cites A. Pri kúpe treba dávať pozor, aby boli k nemu všetky povinné doklady a po kúpe treba spraviť druhovú kartu a prihlásiť na životné že ho chováte, prostredníctvom mailu na SOPSR.
Hlučnosť:
Literatúra úvadza, že pri chove ako miláčika, jeden kus, hlučnosť v pohode. Pri chove v páre, je to už horšie a sú dosť hlučný. Môžem potvrdiť. Mám ručne dokŕmeného, hlučnosť sa dá zniesť, ozýva sa hlavne navečer a ak sa nudí a chce z klietky von. Z vlastnej skúsenosti, ako jednotlivec- maznák, je to vcelku fajn. Ozve sa hlavne keď počuje zvuky z PC – napríklad ak sa pozerá youtube alebo podobne. Alebo ak je zavretý v miestnosti v klietke a počuje ľudí vo vedľajšej miestnosti, hlavne mňa 🙂 . Vo všeobecnosti sa ozýva hlavne navečer. Niekedy škriekaním, inokedy pokusmi o melodické pískanie. Dá sa to zvládnuť. Chová ich aj kamarát, v chove, od neho viem že v čase toku ich je počuť aj cez 1/2 dediny.
K tejto téme som videl aj vtipnú fotku: „tvoj argement je nesprávny, lebo ja som hlasnejší“. 🙂
Krmivo/stravovanie:
Ako krmivo kupujem zmesy pre veľké papagáje z južnej ameriky, bez orechov. Najčastejšie ale podávam avicentra veľký papagáj- light alebo avicentra-veľký papagáj – deluxe. Má veľmi rád banány, arašidy, jablká. Nepohrdne ani hroznom či mrkvou alebo kláškom kukurice s ktorým sa vie aj zabaviť pri jeho moržovaní. Z mojej skúsenosti, piškóty mu moc nepasujú. Občas mu dávaj papaju, granátové jablko alebo mango.
Chov:
U mňa len ako domáci miláčik, viď popis vyššie. Obýva klietku prb 60/60/150, ale je pravidelne denne púšťaný von.
Kamarát ktorý ho chová, ako aj chovateľ od ktorého som ho kúpil, ich chovajú vo voliérach, po pároch. Od kamaráta viem, že sa vedia v páre a hlavne v období toku a hniezdenia, veľmi hlasno ozývať a počuť ich pomaly aj cez 1/2 dediny. V období našej zimy ich treba zazimovať alebo aspoň mať vo voliérach vykurované priestory.
Oratrix ako domáci „miláčik“
Viď popis vyššie. Ide o „drevorubača“, čo treba zohľadniť už pri kúpe. Prb. po roku u mňa začína chytať prvé slovíčka a už sa dá sledovať náznak slova „ahoj“. Chovateľ od ktorého som ho kupoval ako mladého, mal samicu ktorá vedela zapískať aj melódiu, ktorú ju naučil. Najlepšie je kúpiť ho ako ručne dokŕmeného, zvyknutého na ľudskú ruku. A osobne odporúčam pri kúpe návštevu chovateľa, aby ste videli že je ozaj krotký, aby vám predviedol že ho vie chytiť a pohľadkať. Ak ho pri predaji chytá v rukaviciach, odporúčam cúvnuť od kúpy.
Fotky:
Video: