Perličky sú pomerne známe, hlavne kvôli hlučnosti. Videl som ich raz pri výlete na severnom Slovensku, zapáčili sa mi. Doniesol som si domov pár, ale dlho v chove nevydržali, kvôli hlučnosti, posunul som ich do chovu členovi rodiny, kde problém s hlučnosťou nebol.
Zaraďujú sa medzi hydinu. Najčastejšie som vídaval šedej farby, ale vraj sú aj iné farby. Podobne ako sliepky, znášajú vajíčka, ktoré sú jedlé a vraj čo sa týka zloženia, aj lepšie ako slepačie. Podľa dostupných údajov, jedna sliepka perličky môže zniesť okolo 100 vajíčok ročne. Pohlavie sa dá rozoznať, kohút a sliepka. Rozhodne nepatria medzi najtichšie, aj keď môj osobný názor je, že na dedine a veľkej záhrade sa to stratí a bude to pohoda. Názor sa nepotvrdil, hlučnosť vadila. Aj keď boli len dve (kohút a sliepka), dosť sa ozývali. A reagovali na pohyby na dvore/záhrade. Tvrdenie že odháňajú hlodavce potvrdiť neviem, ale podľa informácií od iných chovateľov to úplná pravda nie je. Platí to len zo začiatku, neskôr si hlodavce na ich zvuk zvyknú údajne.
Podobne ako sliepky, aj perličky hradujú, treba im dať možnosť bidiel kde budú sedávať a spať. A tak isto potrebujú chránený kurín, kde sa môžu schovať, hlavne v zime.
Chov so sliepkami je možný, ale len mimo toku. Na jar mi perličiak naháňal kohúta /kohútov, bil ich, musel som perličky oddeliť. V tomto období je perličiak agresívny voči iných „kohútom“ na záhrade, v jeho okolí.
U mňa v chove boli krátko, kvôli zlej úvahe o hlučnosti, kedy som predpokladal, že na veľkej záhrade na dedine v rodinnom dome to bude ok. Nepotvrdilo sa.
Fotky:
