Asi najznámejší druh z Austrálie. Neradí sa priamo medzi papagáje, ale je zaraďovaný ako papagájec. Medzi chovateľmi veľmi obľúbený, často chovaný aj domácnostiach a veľmi často aj ochočovaný ako domáci miláčik.
Základné informácie:
Rozšírenie: Austrália
Pohlavný dimorfizmus: áno
Obtiažnosť chovu: nenáročné
Veľkosť: medzi malým až stredným papagájom
Veľmi známy druh z Austrálie. Dnes už existuje veľmi veľa mutácií, či už farebných alebo postavových. Okrem rôzných farieb nájdete aj veľkostne rozdielné andulky, tzv. výstavné patria medzi najväčšie. Tak isto sa dajú nájsť aj chocholaté andulky. Trochu smutné je, že sa už vytrácajú prírodné zelené andulky. Tento druh je veľmi obľúbený, či už medzi chovateľmi alebo aj ľuďmi, ktorí ich chovajú doma / v byte, či už párik alebo samostatne ako domáce ochočené. Vedia pochytiť zopár slov, ale „kecálkovia“ to práve nie sú. Andulky sú chované najčastejšie ako prvý druh, začínajúcimi chovateľmi, vzhľadom na ich nenáročnosť a dá sa povedať bezproblémovosť.
Legislatíva:
Nie sú zaradené v Cites, ide o voľne chovaný a dostupný druh. Nie sú potrebné žiadne povolenia ani dokumenty a ani druhová karta.
Povaha:
Ide o nenáročný druh, dá sa ochočiť a vie sa naučiť aj zopár slov. Ide o spoločenský druh, dá sa chovať aj s inými nekonfliktnými druhmi a aj s drobotinou. Tak isto je možný chov aj v kolónii, viac párov spolu. Tak isto patrí medzi tiché, resp. tichšie druhy exotického vtáctva, ich štebotania nemôže nikomu vadiť. Pokiaľ je chovaný jeden kus ako ochočený, tak žiadny problém s hlučnosťou, v prípade kolónie, aj viac párov, tak isto nie je dôvod aby to niekomu vadilo.
Chov:
Andulky môžeme chovať v klietke a aj vo voliére. V prípade jedného ochočeného kusu stačí bežne dostupná klietka pre papagáje, s rozmerom okolo 70cm, výškou okolo 40-50cm. Samozrejme platí, čím väčšia, tým lepšie. Pokiaľ chováme jeden pár, v byte/dome, je možný chov v klietke okolo 80-90cm šírky a 40-50cm výšky, s možnosťou zavesiť búdku z vonku.
V prípade chovu vo voliére, treba prispôsobiť veľkosť počtu párov. Čim viac kusov, tým väčšiu voliéru. Ak chováme viac párov, odporúčam dávať vždy o minimálne jeden kus búdky navyše (príklad 3 páry = 4 búdky). Tak isto odporúčam pokiaľ je možné, dávať všetky búdky prb. do rovnakej výšky, aby nevznikali súboje o búdky a hlavne o tú s najvyšším umiestnením. Tak isto odporúčam umiestňovať búdky čo najvyššie ako sa dá. Ako začiatočník, mám skúsenosť že som búdky osadil voľným okom, a nehniezdili mi. Potom mi iný chovateľ poradil zavesiť čo najviac hore a začali hniezdiť.
Jednou z nevýhod anduliek je problematika pri odchove, že si môžu zaliesť jedna samica druhej na búdku a pobiť mladé andulky. S týmto mám osobnú skúsenosť, pár krát počas chovu sa mi to stalo. Preto odporúčania o umiestnení búdok.
Andulky sú pohlavne dimorftné, samec a samica sa dajú rozoznať. Určuje sa to podľa odzobia, samec má modré, samica hnedé. Pri mladých andulkách to môže byť komplikovanejšie, odzobie sa vyfarbuje až po nejakom čase. Pri mladých, fialové zodpovedá samcovi.
Andulky sú schopné hniezdiť už po roku, v niektorých prípadoch aj skôr. Nemajú problém zahniezdiť a odchovať aj cez zimné obdobie, preto im treba odoberať na zimu búdku.
Na výber partnera nie sú nijak prieberčivé, keď som dal dokopy pár, zahniezdili a odchovávali. Väčšinou mi naniesli asi 5-6 vajíčok. Pred hniezdením som podával naklíčené semiačka, vaječnú zmes, ovocie, zeleninu. Po vyliahnutí som ešte zo začiatku vaječnú zmes podával, ale postupne vyraďoval. Pri sedení na vajíčkach som vajcovku obmedzoval, aby náhodou nerozbili vajíčka na hniezde a nezačali nanášať nanovo.
Búdku som používal klasickú, ležatú, pre andulky, bežne dostupnú na burzách alebo aj v niektorých predajniach. Do búdky ako podstieľku používam hobliny a pelety. Andulky zvyčajne zvyknú nejakú čas podstielky aj vyhádzať a mierne si to upraviť.
Po vyliahnutí, treba sledovať, aby sa nestalo že niektoré mladé uhynie a ostane na búdke. Krúžkovanie prebieha prb. vo veku 10 dní, treba niekedy aj odhadnúť, aby krúžky nespadli z nohy, alebo aby zas noha nebola už veľká a krúžok sa nedá naniesť. Krúžkujú sa krúžkom veľkosti 4.2mm.
Andulky sa môžu chovať celoročne vonku (platí pre voliérový chov, nie pre klietkový), treba im len zabezpečiť závetrie a hrubšie bidielka.
Andulky nie sú ničitelia dreva, kľudne ich môžeme chovať aj v drevených klietkach alebo voliérach. Tak isto ich možno chovať v spoločnosti iných druhov, ktoré sú nekonfliktné.
Fotka malých anduliek
Kŕmenie:
Na kŕmenie ponúkam proso, lesknicu a ovos. Keďže ich chovám spoločne aj s inými druhmi papagájov, do misky dopĺňam aj zmes Avicentra- veľký papagáj light. A vždy je všetko vyžraté, s ostatnými papagájmi si vždy vyberú každý „svoje“. Okrem semiačok im podávam aj ovocie, zeleninu, piškóty pre papagáje.
Mutácie:
V dnešnej dobe nájdete v ponuke viacero mutácií a typov. Prírodné (čisto zelené), farebné (viď fotky, rôzne farby), dúhové, čiernokrídle, výstavné , chocholaté andulky, lutino…………………………..
Fotky:
Mutačné /farebné andulky
prírodné:
