Najväčší z „rodiny“ agapornisov. Ako už názov napovedá, pôvodom z Afriky, Etiópia. Ide o tichý druh agapornisov, zelenej farby (aj keď dnes sú už mutácie, tmavšia zelená, bledá zelená…….). Na burzách a výstavách sa objavuje,medzi chovateľmi je známy, ale nie až tak rozšírený ako fischer, ružovohrdlý alebo hnedohlavý.
Základné informácie:
Pôvod: Afrika – Etiópia, obýva tam aj vyššie položené miesta
Náročnosť: nenáročný na chov:
Legislatíva: cites B, vo výnimke, netreba druhovú kartu ani kúpno predajné zmluvy
Pohlavý dimorfizmus, – áno, ale pohlavie rozpoznať až vo veku prb. 1 rok. Do tohto času len DNA
Ide o najväčší druh z agapornisov, pomerne „otužilého“, od chovateľov viem že v pohode zvládne zimy v SR (západné slovensko) aj vonku. Ja ho osobne radšej zimujem v zimovisku. Nocuje na búdkach (pokiaľ má možnosť). Ide o veľmi tichého agapornisa, ktorého ani nebudete vedieť, že ho máte v chove /v klietke. Dosť často sa aj počas dňa ľúbi schovávať v búdke. Nepatrí ani medzi drevorúbačov, neničí drevené klietky a drevené materiály. U mňa a aj z rozhovorov s inými chovateľmi, väčšinou hniezdi cez zimu, prb. február, preto je najlepšie ho v zime zimovať v teplejších priestoroch.
Legislatíva:
Ako je spomínané aj v úvode, patrí do Cites B, ale na Slovensku je vedený vo výnimke a nie je nutné viesť druhovú kartu ani riešiť kúpno-predajnú zmluvu (nový zákon od roku 2019, čas písania článku 2024).
Kŕmenie:
Ako väčšine agapornisov, podávam proso, ovos, trochu slnečnice (hlavne pásikavú, keď už) a zmes avicentra veľký papagáj – light. K tomu dostávajú ovocie, zeleninu, v čase chovu aj vaječnú zmes. K tomu aj piškóty. Nevšimol som si za obdobie chovu, nejakú prieberčivosť na krmivo, vyžrali všetko čo som ponúkol. Majú radi aj senegalské proso v kláskoch.
Chov:
Agapornisy etiópske chovám v klietkach o šírke 100-120cm, výška a hĺbka 40cm. Z vonku majú zavesenú búdku, používam veľkosť ako pre andulky. Od apríla do novembra sú umiestnený vonku, v klietke 120/40/40, kovovej. V čase zimy sú umiestnený v klietke 100/40/40, ktorá je drevená, tak isto s búdkou zavesenou zvonku.
Do búdky im dávam pelety a hobliny, k tomu občas ponúkam halúzky a vŕbové konáriky.
Väčšinu dňa, keď idem čistiť voliéry a klietky, alebo prechádzam okolo, sú schovaný vo vnútri v búdke. Nocujú tak isto na búdke, večer ako sa zošerí zalezú na búdku a vylezú až ráno.
Spoločný chov s inými druhmi som neskúšal, pár krát sa stalo že mi vybehli do veľkej voliéry medzi iné vtáky, ale žiadne útoky sa nediali. Či by bol možný spoločný chov ale posúdiť neviem.
Ide o nenáročný druh, ktorý by zvládal údajne aj naše zimy vonku (ak sa môže schovať do búdky), ale vzhľadom na to, že mi hniezdia cez zimné mesiace, schovávam ich do zimoviska. Zvyčajne samička nanáša 3-4 vajíčka, na ktorých sedí.
Zostaviť párik nie je zložité, keď som dal samca a samicu dokopy, vždy si spolu rozumeli. Na čo ale treba dávať pozor je chov viacerých párov spolu. V tomto sú agapornisy teritoriálne, chcel som skúsiť 3 páry spolu ale nevyšlo to. Po rozhovoroch aj s inými chovateľmi, etióspy musia byť chovaný po pároch, nie v kolónii ako fischer alebo škraboško alebo ružovohrdlý.
Čo sa týka hlučnosti, ide o tichý druh agapornisa, ani nebudete vedieť že ho máte v chove. Osobne za niekoľko rokov čo ich mám v chove som ich ešte nepočul sa ozvať.
Fotky:
